Pôvodný renesančný vinohohradnícky dom je situovaný v kompaktnej mestskej zástavbe jednej z ulíc historického mesta Modra. Hranicu na severnej strane stráži pôvodné mestské opevnenie zo 17. storočia. Objekt je zachovaný v pomerne autentickej podobe, výrazne pôsobia hlavne jeho výtvarne súčasti (klenba s kútovými luenatami a bohatou štukovou výzdobou v prednej izbe). Hodnotné dedičstvo dôb minulých je ale citeľné na každom kroku. Napriek tomu boli viaceré historické črty domu v priebehu času zakryté nánosmi nevhodných stavebných vstupov, zväčša z obdobia druhej polovice 20. storočia.
Náš prístup je postavený na uvedomej práci s historickou hodnotou objektu, ktorú vnímame ako základ nášho návrhu. Cieľom je prinavrátiť a posilniť pôvodný historický ráz vinohradníckeho domu, a zároveň zosúladenie s potrebami pre súčasné obytné využitie objektu. Hmotové riešenie zachováva a pracuje s pôvodným prízemným historickým objektom, a dopĺňa ho o novo vytvorenú strechu. Z dôvodu využitia podkrovných interiérových priestorov pre účely bývania je súvislá strešná hmota dopĺňaná strešnými vikiermi. Tie sa stávajú jediným výraznejším architekonicko-kompozičným prvkom hmotového riešenia návrhu.
Dispozičné riešenie vychádza z potrieb investora, orientácie voči svetovým stranám, prevádzkovej logike a náväzností na odbytové exteriérové plochy. Funkčné dispozičné celky dopĺňajú už zadefinovaný pôvodný pôdorys bez výraznejších zásahov do pôvodného členenia. Centrálne umiestnenie vstupného priestoru umožňuje kolmé napojenie na emfiládu, optickú os dverných otvorov, pretínajúcu všetky miestnosti interiéru obytného prízemia. Hraničnými bodmi osy sú najvýznamnejšie priestory domu. Na jednej strane je umiestnená priestranná obývacia miestnosť s hodnotne zdobenými renesančnými klenbami, privátnejšieho charakteru a s orientáciou do ulice. Na opačnej strane osy sa nachádza hala, pôvodne jediná neklenutá miestnosť, v ktorej bolo možné otvorenie stropu do výšky strechy a následne vytvorenie adekvátnych, nie len priestorových, ale aj svetelných podmienok, vsadením strešného svetlíku privádzajúceho západné svetlo. Hala vie byť používaná ako jedáleň, čitáreň, pracovňa alebo spoločenská miestnosť, vďaka svojej funkčnej flexibilite vie rôzne reagovať na potreby investora. Vytvorené spojenie medzi halou a vonkajšou záhradou prostredníctvom priestranného dverného otvoru, zabezpečuje prepojenie interiéru s exteriérom a tým podporuje flexibilitu aj v priebehu jednotlivých ročných období. Hala je zároveň hlavným komunikačným priestorom domu.
Materiálové riešenie v súvislosti s historickým objektom sleduje používanie tradičných materiálov typických pre lokálne prostredie. Snahou je obnovenie pôvodného rázu vinohradníckeho domu odstránením nevhodných nánosov a ich nahradenie vhodným stavebným materiálom a prevedením. Architektonická historická hodnota existujúceho objektu je mierne zanesená, no stále prítomná. Správnym, citlivým architektonickým vstupom, jeho akcentovaním a dôslednou realizáciou bude možné oprášiť cenné dedičstvo a zároveň znásobiť jeho hodnotu o súčasnosť reflektujúci rukopis.